Meduza mala...

Hnevá ma jedna vec. Vždy, keď sa niečo stane v rodine. Otec dá dohromady všetky krivdy,čo sa kedy stali a začne mame ubližovať. Nemyslím fyzicky, ale psychicky. Už som dosť dlho z domu. Tak som na to aj zabudla.

Teraz sa mne stali zlé veci. Dá sa s tým žiť, no mňa to rozlútostilo a nahnevalo, tak som sa s tým zdôverila rodičom. A to bola chyba. Otec zase vytiahol na svetlo sveta všetko, čo sa doteraz stalo. Mama sa trápila nad tým, čo sa mi stalo a ešte k tomu musela čelit otcovmu hnevu. Horko ťažko zo seba dostala nejake slovo, keď sme si volali. Bola na tom tak zle, že sa jej ani jesť nedalo.

Neviem, čo mám robiť. Nebývam v rovnakom meste ako rodičia. Čiže vedia o mne iba to, čo im sama poviem. Mám im prestať hovoriť pravdu? Zamlčiavať veci čo sa mi prihodili? Komu sa môžem zdôveriť, keď nie svojej rodine. Vymyslieť si pre nich fiktívny život? Alebo prestať komunikovať. Báť sa, že poviem niečo kvôli čomu sa otec nahnevá?Trápi ma, keď viem,že sa mama trápi.